Ak ste v poslednej dobe navštívili kaviareň, nakupovali alebo len surfujete po internete, pravdepodobne ste si všimli trend „reusable“, teda znovupoužiteľných produktov. Od pohárov na vodu cez slamky až po plátenky; väčšina toho, čo sme predtým považovali za jednorazové, sa teraz teší celoživotnou trvácnosťou. Výnimkou nie je ani kozmetický sortiment. Plast vystriedal papier, sklo alebo textílie – a práve textíliám sa budeme venovať v nasledujúcich odsekoch. Otázka dňa znie: ako sa odlíčiť bez toho, aby sme ničili jeden tamponek za druhým? Stojí za to vsadiť na bavlnu?
Počítajme. 🧮 Ak opúšťate dom napríklad päťkrát do týždňa a pri každom odlíčení spotrebujete v lepšom prípade celkom 4 vatové tampónky – pričom hmotnosť jednej je 1 gram –, týždenne to robí 20, mesačne 80 a ročne 960 gramov zbytočného kozmetického odpadu.
Zaokrúhlené nahor, len kvôli odlíčeniu tváre za rok v (optimistickom) priemere do koša nahádzame asi kilogram bavlny. To by sa samo o sebe nezdalo také hrozné; číslo si ale skúste vynásobiť všetkým používateľstvom make-upu na svete a výsledok následne postavte pred otázku: prečo? Prečo, keď existuje šetrnejšia alternatíva v podobe znovupoužiteľných bavlnených tampónkov? Áno, aj na také jednoduché, rutinné činnosti je možné „ekologicky ušetriť“. Premýšľajte nad tým takto: odlíčiť sa budete rovnako dlho, ako sa plánujete líčiť – a SOSU Cosmetics na hrebeň len tak niekto nezavesí, no nie? 🤭 Okrem toho, po tampónkoch bežne siahnete aj počas skin-care, ktorý vykonávate dokonca dvakrát denne.
Samozrejme, môžete namietat, že vata sa v jadre rovná tiež len spracovanej bavlni, ktorá je a bude problematická ako v jednorázovom, tak „reusable“ podaní. A máte pravdu, konvenčne pestovaná bavlna predstavuje jednu z najväčších spotrebiteľiek vody medzi všetkými agrikulturnými plodinami.
⚠️ FUCK*TICKÉ OKÉNKO: Podľa údajov World Wildlife Fund (WWF) môže byť na výrobu jedného bavlneného trička potrebných cez 20 000 litrov vody, spolu s ďalšími takmer 150 gramami často veľmi nebezpečných pesticídov, ktorými farmári chránia svoje plantáže. V prepočte na malý tampónek sa čísla pochopiteľne zmenšujú, avšak pointa zostáva rovnaká. Rast, úprava a farbenie bavlny si v množstve, aké si súčasná „fast“ spoločnosť nárokuje, vyberá príliš vysokú daň nielen na poľnohospodárskej pôde, ale aj zdraviu pestovateľov alebo hladine susediacich vôd.
Zdroj: WorldPress.com
Ako teda znie verdikt? Pomôže presadenie sa na látkové tampónky niečomu?
Áno! A tu sú dôvody prečo:
1. Menej je naozaj VIAC 📈
Akýkoľvek jednorazový produkt nemá z hľadiska ekológie šancu predčiť ten, ktorý je možné zužitkovať opakovane. Prateľné tampónky vám pri ohľaduplnej starostlivosti môžu v kozmetickej taštičke vydržať až desaťročie. To znamená, že namiesto kilogramu bavlny ročne vyhodíte len asi 10 gramov každých 8-10 rokov, a všetka tá voda, chémia a ľudské úsilie aspoň padne na „zelenšie“ účely. Je to o tom, neplýtvajte zbytočne.
Bojíte-li sa, že látka nebude pri odličovaní tak účinná ako vata, mrknite napríklad na záťažovú skúšku od dTestu, najväčšej českej spotrebiteľskej organizácie. Ta porovnala 11 produktov rakúskeho trhu – od Action, cez Catrice až po Body Shop – a zistila, že takmer všetky si obstoja s rúžom, maskarou aj podkladovou bázou. Štyri získali hodnotenie „veľmi dobré“ a päť „dobré“, pričom aby sa nákup finančne vyplatil, tamponky je nutné využiť 50–100krát. Takéto četnosti bez problémov dosiahnete, a pravdepodobne ich aj niekoľkonásobne prekročíte.
2. Skúste na to ísť BIO 🍃
Klasicky obdĺžavanú bavlnu možno nahradiť certifikovanou organickou bio-bavlnou, ktorá je pestovaná v súlade s medzinárodnými normami ekologickej produkcie. Vyrastá v prirodzených podmienkach na poliach spolu s ďalšími druhmi flóry, neobdelená pesticídmi ani inými rizikovými chemikáliami.
Tým predchádza úrodnostnému vyčerpaniu pôdy, podporuje biodiverzitu, zaručuje bezpečie a dôstojné zaobchádzanie s poľnohospodárskymi pracovníkmi a v konečnom súčte spotrebuje až desaťkrát menej vody než jej „neudržateľná“ konkurencia.
Vyberiete-li sa touto cestou, u produktu vždy hľadajte potvrdenie globálnych (nielen) biotextilných certifikátov, ako je GOTS (Global Organic Textile Standard), ECO LABEL alebo OCS (Organic Content Standards)
Zdroj: Wikipedie
3. KONOPÍ do kozmetickej taštičky? 🌿
Pomaly sa začínajú objavovať aj alternatívne, „nebavlnené“ tkaniny, z nichž sa dajú vyrobiť znovupoužiteľné odličovacie tampóny. Patrí medzi ne napríklad konopné vlákno, obľúbené pre svoje antibakteriálne vlastnosti a extra odolnosť, alebo vysoko-absorpčná bambusová viskóza, ktorá textíliám propůžčuje nadštandardnú mäkkosť.
Obidve rastliny sú oproti bežnej bavlně celkom nenáročné na zavlažovanie a menej náchylné na ochorenia alebo útoky škodcov. Dokážu teda prospievať aj bez chemických prípravkov, prípadne za úplne minimálnej podpory pesticídnych postrekov. Inými slovami: Ich výroba nevyčerpáva tolko (ne)obnoviteľných zdrojov a na životné prostredie nezanecháva príliš markantnú ekologickú stopu.
Zdroj: Farma Václav Lapka
4. Urobte si SAMI 🪡
Ak vám ihla a nit nie sú cudzie, tampónky si môžete tiež svojpomocne ušiť z látky, ktorú už máte doma, a vdýchnuť jej tak nový život. Nie je totiž nič udržateľnejšie ako „recyklovať“ staré, obzvlášť tvárou v tvár konštantnej potrebe nakupovať nové.
I napriek tomu však postupujte uvážlivo. Výsledný produkt bude takmer denne prichádzať do kontaktu s vašou pokožkou, a preto vyberte materiál, ktorý ju neštípe, nerozdrážďuje a hlavne – ktorý je čistý. Skráťte si napríklad stále obchádzajúci uterák z mikrovlákna alebo preveďte bambusové tričko na topánku a z rukávov urobte kozmetických pomocníkov.
Ak sa na podobné „make-overy“ necítite, ale tampónky by ste stejne radi v duchu DIY („Do It Yourself“) podomácku ušili, kúpte si primerané (centi)meteráž certifikovanej organické textílie od overených firiem; poprípade tzv. deadstock skladov, kde sa obchoduje s nepredaným alebo dlhodobo nevyužívaným tovarom. Pomôžete tým redukovať už existujúci textilný „odpad“, a navyše získate kompletnú kontrolu aspoň nad časťou výrobného procesu. 👑
Zdroj: Tiny Trash Can
Samozrejme chápeme, že opakovane použiteľné tampónky si od spotrebiteľky*spotrebiteľa žiadajú o kúsok viac „úsilia“. Zatiaľ čo jednorazové iba vyberiete z (plastového) obalu, trikrát prejedete po tvári a ďalej sa nimi nemusíte zaoberať, pratelné – ako názov napovedá – musíte namiesto koša hodit do práčky. Aj preto sa oplatí mať ich v zásobách aspoň toľko, koľkokrát sa odlíčite, než ju naplníte. Totiž, priznajme si, spúšťať bežný prací cyklus kvôli dvom tampónkom nemá s udržateľnosťou veľa spoločného. 👉🏼👈🏼
Realitou je, že eco-friendly rozhodnutie človeka zkrátka obvykle stojí niekoľko krokov za pohodlnosťou, ale aj preto – a o to ide – stojí za to. Či sa vyberiete akoukoľvek z pomenovaných cestičiek, veríme, že uľahčíte Zemi i peňaženke.
Sme s vami,
Váš Tím Manifesto 💜
Zdroje:
WWF. (2011, 29. marca). Help us save the t-shirt. World Wildlife Fund. Citované dňa 27. júna 2024 z https://wwf.panda.org/wwf_news/?199832/Help-us-save-the-t-shirt
dTest. (2023, 9. júna). Jsou znovupoužitelné odličovací tampony skutečně ekologické? dTest. Citované dňa 27. júna 2024 z https://www.dtest.cz/clanek-10244/jsou-znovupouzitelne-odlicovaci-tampony-skutecne-ekologicke
WWF. (2023). WWF benchmarking study on cotton sustainability standards. World Wildlife Fund. Citované d ňa 27. júna 2024 z https://wwfint.awsassets.panda.org/downloads/wwf_benchmarking_study_on_cotton_sustainability_standards.pdf